Poďme si to bližšie vysvetliť:

Signálne peptidy – regulujú komunikáciu medzi bunkami a procesy ako rast a oprava tkanív.....

Štrukturálne peptidy – tvoria súčasť telesnej štruktúry, napr. kolagén, ktorý dodáva pevnosť pokožke a väzivám

Funkcie peptidov v tele:

Podpora regenerácie – stimulujú tvorbu kolagénu, rast svalov a obnovu tkanív

Hormonálna regulácia – napríklad inzulín je peptidový hormón regulujúci hladinu cukru v krvi

Imunitná ochrana – niektoré peptidy posilňujú obranyschopnosť organizmu a pôsobia antimikrobiálne

Podpora metabolizmu – ovplyvňujú spaľovanie tukov a energetický výdaj

Peptidy v medicíne a kozmetike

V medicíne sa peptidy skúmajú ako potenciálne liečivá pri ochoreniach ako rakovina, cukrovka či kardiovaskulárne choroby V kozmetike sa využívajú v krémoch a sérach na zlepšenie stavu pokožky, stimuláciu rastu vlasov a podporu hojenia tkanív

Kolagénové peptidy sú obzvlášť populárne pre svoje účinky proti starnutiu a podporu elasticity pokožky

Zdroje peptidov

Peptidy sa prirodzene vyskytujú v tele, získavame ich z potravín ako mäso, ryby, vajcia, mlieko, sója, fazuľa a ovsené vločky

Ale....

S pribúdajúcim vekom sa prirodzené hladiny peptidov znižujú, čo ovplyvňuje regeneráciu tkanív a celkový zdravotný stav.

Nedostatok peptidov v starobe nie je spôsobený jednou konkrétnou chybou, ale ide o prirodzený dôsledok biologického starnutia celého organizmu. Peptidy sú krátke reťazce aminokyselín, ktoré v tele fungujú ako "poslíčkovia" – dávajú bunkám signál, aby rástli, regenerovali sa, produkovali hormóny alebo tvorili kolagén a elastín.S pribúdajúcim vekom ich množstvo klesá z niekoľkých kľúčových dôvodov:

1. Spomalenie bunkového metabolizmu a syntézy. Ako bunky starnú, ich celková aktivita sa spomaľuje. Proces transkripcie a translácie (podľa ktorých telo na základe DNA vytvára nové bielkoviny a peptidy) už nefunguje tak efektívne ako v mladosti. Bunky skrátka nedokážu produkovať peptidy v pôvodnom tempe a množstve.

2. Úbytok signálnych hormónov (napr. rastového hormónu) Mnohé dôležité peptidy sú naviazané na produkciu hormónov. Typickým príkladom sú peptidy stimulujúce rastový hormón (HGH). Hladina rastového hormónu dosahuje vrchol v puberte a po prekročení dospelosti klesá o polovicu každých 7 až 10 rokov. S tým ruka v ruke upadá aj aktivita peptidových receptorov v mozgu (hypofýze).

3. Zvýšená aktivita rozkladacích enzýmov. Starnutie sprevádza chronický, mierny zápal na bunkovej úrovni (tzv. inflammaging) a zvýšený oxidačný stres. To vedie k aktivácii špecifických enzýmov (napr. matrixových metaloproteináz alebo peptidáz), ktorých úlohou je rozkladať proteínové štruktúry. V starobe tak dochádza k paradoxu: telo nielenže produkuje menej peptidov, ale tie existujúce sa rozpadávajú omnoho rýchlejšie.

4. Horšie vstrebávanie aminokyselín z potravy. Aby si telo mohlo peptidy samo vyrobiť, potrebuje základný stavebný materiál – aminokyseliny. V starobe sa často zhoršuje funkcia tráviaceho traktu, znižuje sa produkcia žalúdočnej kyseliny a enzýmov, čo vedie k horšiemu štiepeniu a vstrebávaniu bielkovín zo stravy. Ak telo nemá dostatok kvalitných aminokyselín, nedokáže syntetizovať ani potrebné peptidy.

5. Životný štýl a externé faktory. Prirodzený úbytok výrazne urýchľujú aj vonkajšie vplyvy, ktoré poškodzujú bunkové štruktúry: UV žiarenie (hlavný vinník úbytku kožných peptidov a kolagénu) Chronický stres a nedostatok spánku (zvyšujú hladinu kortizolu, stresového hormónu, ktorý blokuje novú syntézu) Glykácia (nadbytok cukru v strave, ktorý sa viaže na proteíny a ničí ich funkciu) Zjednodušene povedané, v starobe sa stretáva nižšia schopnosť výroby s rýchlejším opotrebovaním a rozkladom. To sa prejavuje stratou svalovej hmoty, tenšou pokožkou, vráskami a pomalším hojením rán.